Fínsko

Archive for the ‘Súčasnosť’ Category

Ålandy (vyslovuj [Olandy], niekedy aj „Alandy“,  po fínsky Ahvenanmaa) sú autonómna, demilitarizovaná a po švédsky hovoriaca provincia Fínska, súostrovie v Baltskom mori na juhozápad od Fínska. Hlavným mestom jeMariehamn. Ålandy sa skladajú z viac ako 6 500 ostrovov a útesov, ktoré predstavujú 1 527 km² pevniny. Najväčší ostrov sa volá Åland. Zaberá 70 % plochy súostrovia a žije na ňom viac ako 90 % z jeho viac ako 26 000 obyvateľov. Obývaných ostrovov je 65. Z hlavného ostrova je dvakrát bližšie k Švédsku ako k fínskemu pobrežiu.

Prírodné podmienky
Krajina, ktorej podklad tvorí granit, je vcelku plochá, najvyšší bod Orredals Klint na severe hlavného ostrova má výšku 129 m nad morom. Podnebie je v porovnaní s vnútrozemskými oblasťami Fínska veľmi Read the rest of this entry »

Poloha na mape: Fínsko, obrazne často nazývané krajinou tisícich jazier a ostrovov sa rozprestiera v severovýchodnej Európe. Fínsko, dlhý tvar Fínska republika, po fínsky Suomen Tasavalta, je severský škandinávsky štát, ktorý obmýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode aBotnický záliv na západe.

Susedné krajiny: Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe. So Švédskom na severozápade aNórskom na severe. Hranica na súši má 2628 km. Na mori má najdlhšiu spoločnú hranicu s Estónskom. Na Západe a juhu tvorí hranicu Botnický záliv, na juhu Baltické more a Fínsky záliv. Pod fínsku suverenitu patrí aj súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu.

Rozloha: 338 145 km². Poľnohospodárska pôda zaberá 8%, lesné plochy 69%, vodné plochy vo vnútrozemí 10%. Povrch Fínska je prevažne nížinatý, pahorkatý, s ľadovcovými nánosmi. Južnú časť štátu tvorí Fínska jazerná plošina. Fínsko je 7. najväčšou krajinou v Európe. Má 187 888 jazier a179 584 ostrovov prevažne na juhozápade a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s Read the rest of this entry »

Helsinki (po fínsky Helsinki, po švédsky Helsingfors) sú hlavné a najväčšie mesto Fínska. Sú zároveň aj jeho najväčším prístavom. Boli založené roku 1550. Ich centrum leží na malom polostrove na brehu Fínskeho zálivu, ale patrí k nim ešte pomerne veľké územie smerom na východ. Zaberajú celkovú plochu 686 km² a majú asi 560 000 obyvateľov. V ich blízkosti sa nachádzajú tri ďalšie mestá, Espoo, Vantaa a Kauniainen, s ktorými tvoria husto prepojené súmestie s celkovým počtom obyvateľov viac ako 1 200 000 obyvateľov. V Helsinkách je osem univerzít so 63 000 študentmi. Dve najväčšie sú Helsinská univerzita [1] a Helsinská technická univerzita [2], ktorá sa ale v skutočnosti nachádza v susednom Espoo. V Helsinkách chodí do školy66 000 detí. 50 % predškolských detí chodí do škôlky. V meste sa nachádza zhruba 70 detských ihrísk.

Helsinki majú jednu rozvetvenú linku metra so šestnástimi stanicami, z ktorých osem je povrchových. Mesto pretkávajú koľaje pätnástich električkovýchspojov. O zvyšok verejnej dopravy sa starajú autobusy (100 spojov) a čiastočne aj prievozy. V rámci súmestia jazdia tiež rýchle medzimestské vlaky. Letecká doprava využíva dve letiská - Malmi a moderné Helsinki-Vantaa s dvoma terminálmi, cez ktoré sa ročne prepraví viac ako Read the rest of this entry »

Jeden z najbohatších štátov Európy. Fínsko má vysoko industrializovanú ekonomiku s voľným trhom. Na hlavu vyprodukuje zhruba rovnako ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko alebo Taliansko. Životný štandard vo Fínsku je vysoký. Kľúčovým ekonomickým sektorom je priemyselná výroba, hlavne spracovanie dreva a kovov, strojárstvo a odvetvie telekomunikácií (napríklad firma Nokia) a elektroniky.

Najväčším prírodným bohatstvom krajiny sú ihličnaté lesy, ktoré pokrývajú dve tretiny územia. Hospodárstvo Fínska zhodnocuje toto bohatstvo na svetových trhoch. Päťdesiat percent exportu zabezpečuje elektrotechnický koncern Nokia a tri drevospracujúce spoločnosti. Fínsko je na druhom mieste na svete vo vývoze dreva, papiera a celulózy. Okrem dreva má Fínsko aj nerastné suroviny (meď, cín, nikel, chróm), ktoré spracováva hutníctvo farebných kovov. Využíva na to elektrickú energiu z vodných elektrární. Okrem nich má Fínsko ajatómové elektrárne a tepelné elektrárne, ktoré spaľujú rašelinu. Rozvinutý je aj strojársky (výroba lodí, stroje pre drevospracujúci a celulózový priemysel) a elektrotechnický priemysel (mobilné telefóny). Vedúcim odvetvím poľnohospodárstva je Read the rest of this entry »

Vo Fínsku sú dva úradné jazyky: fínčina, ktorou hovorí 92 % obyvateľov, a švédčina, materinský jazyk pre 5,5 % populácie. Etnickí Fíni a fínski Švédi tvoria, ako sa to všeobecne prezentuje, spoločný národ. Fínski Švédi žijú najmä v pobrežných oblastiach. Vďaka tomu je medzi etnickými Fínmi a fínskymi Švédmi jemný kultúrny rozdiel, keď etnickí Fíni sú skôr zameraní na jazerá a les a fínskym Švédom patrí skôr pobrežná kultúra. Táto diferenciácia je veľmi malá a vo všeobecnosti menšia ako rozdiely medzi kultúrami východného a západného Fínska.

Ďalšími menšinovými jazykmi sú ruština a estónčina. V Laponsku žije asi 7000 Laponcov (alebo tiež Sámovia) s vlastným ugrofínskym jazykom Sámi.

Väčšina Fínov (84 %) patrí k Fínskej evanjelickej cirkvi. 1% menšina potom patrí k Fínskej pravoslávnej cirkvi. Zvyšok tvoria pomerne malé skupiny z ostatných protestantských cirkví, rímsko-katolíckej cirkvi, moslimovia a židia. 14 % je bez vierovyznania. Treba zdôrazniť, že aktívne veriaca je len veľmi malá Read the rest of this entry »

Dnes má Fínsko šesť administratívnych provincií (po fínsky lääni). Právomoc provincie je súčasťou výkonnej moci národnej vlády. Systém zostal bez veľkých zmien prakticky od svojho vzniku v roku 1634 až do nového rozdelenia na väčšie provincie v roku 1997. Od tej doby sa používa toto členenie:

1. Južné Fínsko
2. Západné Fínsko
3. Východné Fínsko
4. Oulu
5. Laponsko
6. Ålandy

Ålandy majú rozsiahlu autonómiu. Podľa medzinárodných dohôd a fínskych zákonov regionálna ålandská vláda rieši niektoré záležitosti, ktoré in
cak patria do právomoci provincií. Ålandy majú aj veľa výnimiek zo zákonodárstva Európskej únie, napríklad sa na ne nevzťahuje Európska ústava.

Vo Fínsku je stále viditeľné delenie na regióny vzniknuté postupnou kolonizáciou Fínska. Dialekty, folklór, zvyky a vzťah ľudí k regiónu sú spojené s historickými provinciami Fínska, aj keď sa vďaka presídleniu 420 000 obyvateľovKarélie počas druhej svetovej vojny a urbanizácie v druhej polovici 20. storočia mnoho rozdielov zjemnilo.

Miestna vláda je organizovaná do 450 samosprávnych obcí. Od roku 1977 nie je žiadny rozdiel medzi mestami a ostatnými obcami. Obce spolupracujú v dvadsiatich regiónoch.

Fínska politika je založená na parlamentnom systéme, aj keď prezident má tiež určité právomoci. Väčšina výkonnej moci je sústredená v rukách vlády (Štátna rada), ktorú vedie predseda vlády vybraný parlamentom. Štátna rada sa skladá z predsedu, ministrov jednotlivých ministerstiev centrálnej vlády, ako aj z úradnej moci Kancelára pre spravodlivosť, ktorý je najvyšším ochrancom práv vo Fínsku a dohliada na zákonnosť správania sa verejných predstaviteľov a dodržiavanie základných ľudských práv.

Podľa fínskej Ústavy je najvyššou legislatívnou autoritou jednokomorový parlament (po fínsky Eduskunta). Ten môže meniť Ústavu, odvolávať predsedu vlády a prehlasovať prezidentské veto. Jeho zákony nie sú predmetom k súdnemu preskúmaniu. Zákony navrhuje Štátna rada alebo niektorý z poslancov. Poslanci sú volení na štvorročné obdobie pomerným systémom. Volič môže pri voľbách dávať preferenčné hlasy jednotlivým kandidátom.

Súdny systém je rozdelený medzi súdy s bežnou občianskou a trestnosúdnou právomocou a administratívne súdy riešiace spory medzi jednotlivcami a administratívnymi orgánmi štátu a obcí. Ich súdnu právomoc vystihuje nasledujúci príklad: Rodičia nespokojní s umiestením ich dieťaťa do školy sa môžu Read the rest of this entry »