Archive for March, 2010
Tarja Turunen (* 17. august 1977, Kitee, Fínsko) donedávna pôsobila ako speváčka vo fínskej hudobnej skupine Nightwish. Tarja Turunen je najpopulárnejšou speváčkou svojho žánru (symfonický metal) vo Fínsku aj naprieč Európou, rovnako ako uznávanou speváčkou klasickej hudby a opery, čo dokazuje na svojich projektoch v tomto smere. Skupina ktorá sa dostala do povedomia po celom svete svojím nezameniteľným hudobným vystupovaním a prejavom často zaberala vrcholné priečky hudobných rebríčkov
Narodila sa vo fínskom mestečku Kitee, hudbu začala študovať v šiestich rokoch a v 18-tich sa pustila do štúdia klasického spevu na Sibelius Academy v Kuopio.
Tarja Soile Susanna Turunen sa narodila 17. 8. 1977 v mestečku Kitee vo východnom Fínsku. Spolu so svojimi bratmi, prvým o sedem rokov starším, druhým o pät rokov mladším, vyrastali v malej dedinke Puhos neďaleko ruských hraníc. Ako rástla, jej rodičia si začali všímať veľký hudobný talent, ktorý sa v nej skrýval. Už ako trojročná ich šokovala na rodinnej oslave, keď začala odrazu sama spievať. Podľa všetkého to bolo jej prvé veľké vystúpenie.
V čase, keď ešte Nightwish boli na začiatku, Tarja postupne budovala aj svoju kariéru opernej speváčky. Už predtým spievala v známom zbore „Savonlinna opera festival choir“, kde spolu s ostatnými predviedla diela od Wagnera, Verdiho a mnohých ďalších. Myslím, že je obdivuhodné, akým spôsobom sa jej
Poloha na mape: Fínsko, obrazne často nazývané krajinou tisícich jazier a ostrovov sa rozprestiera v severovýchodnej Európe. Fínsko, dlhý tvar Fínska republika, po fínsky Suomen Tasavalta, je severský škandinávsky štát, ktorý obmýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode aBotnický záliv na západe.
Susedné krajiny: Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe. So Švédskom na severozápade aNórskom na severe. Hranica na súši má 2628 km. Na mori má najdlhšiu spoločnú hranicu s Estónskom. Na Západe a juhu tvorí hranicu Botnický záliv, na juhu Baltické more a Fínsky záliv. Pod fínsku suverenitu patrí aj súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu.
Rozloha: 338 145 km². Poľnohospodárska pôda zaberá 8%, lesné plochy 69%, vodné plochy vo vnútrozemí 10%. Povrch Fínska je prevažne nížinatý, pahorkatý, s ľadovcovými nánosmi. Južnú časť štátu tvorí Fínska jazerná plošina. Fínsko je 7. najväčšou krajinou v Európe. Má 187 888 jazier a179 584 ostrovov prevažne na juhozápade a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s Read the rest of this entry »
Všetky oficiálne sviatky vo Fínsku sú stanovené zákonom. Sviatky sa delia na kresťanské a sekulárne, ak keď mnoho kresťanských sviatkov iba nahradilo pôvodne pohanské sviatky. Najdôležitejšie kresťanské sviatky sú Vianoce, Traja králi, Veľká noc, Nanebovstúpenie Pána, Svätodušná nedeľa a Sviatok Všetkých svätých. Sekulárne sviatky potom sú Nový Rok, 1. máj (po fínsky Vappu) a letný slnovrat (po fínsky Junannus).
Navyše sú za oficiálne sviatky považované všetky nedele. Keď sa pracovný týždeň vo Fínsku skrátil na 40 hodín, zo sobôt sa prakticky takisto stali sviatky, aj keď nie oficiálne. Veľkonočná nedeľa a Sviatok Všetkých svätých sú nedele, ktorým predchádza zvláštny druh sobôt.
Obchody musia mať zo zákona v nedeľu zatvorené. Výnimkou sú letné mesiace (od mája do augusta) a predvianočná sezóna (november a december). Obchody s menej ako 400 m2plochy môžu mať v nedeľu otvorené po celý rok okrem oficiálnych sviatkov a niektorých nedelí, ako sú napríklad Deň Matiek alebo Deň otcov.
Podnebie má kontinentálne rysy so značnými sezónnymi rozdielmi teplôt. Ročné priemerné zrážky sú nízke. Na juhu je klíma mierna, ináč subpolárna s dlhými, chladnými zimami a smerom na sever s klesajúcim množstvom zrážok. Priemerná teplota v Helsinkách vo februári -7° C, v júli 17° C. Treba počítať s chladnejším počasím i v období letných mesiacov. Podnebie južného Fínska je severské mierne. V severnom Fínsku, najmä v Laponsku prevažuje subarktické podnebiecharakteristické studenými, niekedy krutými zimami a relatívne teplými letami. Štvrtina fínskeho územia leží za polárnym kruhom. Vďaka tomu sa tu dá zažiť polnočné Slnko. Čím ďalej na sever, tým viac polárnych dní a nocí možno zažiť. Na severnom konci Fínska v lete Slnko nezapadá celých73 dní a v zime nevyjde 51 dní. Fínsko je náročné na klimatické podmienky z hľadiska dlhotrvajúcej zimy (5 mesiacov) a krátkeho leta (jún – júl). Najchladenejším mesiacom je január (niekedy v Helsinkách cez deň – 28 C; priemerná zimná teplota – 5 C) a najteplejším mesiacom je vo všeobecnosti júl. Nie je zvláštnosťou, že v niektorých rokoch v letných mesiacoch nevystúpi teplota nad 20 C (štatistiky uvádzajú priemernú letnú teplotu okolo 22 C).
Pre zimné mesiace je príznačná tma (šero) počas dňa (svetlo trvá len niekoľko hodín) a pre letné mesiace naopak „biele noci“. Niektorí ľudia (najčastejšie deti), môžu mať preto problémy so zaspávaním. Aj v súvislosti s dlhotrvajúcou zimou dochádza vo Fínsku k veľkému množstvu samovrážd, stúpajúcemu trendu alkoholizmu a užívania drog. Z toho istého dôvodu zdravotnícke zariadenia registrujú ročne až 250 000 pacientov liečiacich sa v dôsledku dlhotrvajúcich depresií. Štatistiky uvádzajú, že uvedené klimatické podmienky najťažšie znášajú slobodní ľudia, resp. ľudia žijúci osamote. Read the rest of this entry »
Saku Koivu (* 23. november 1974, Turku, Fínsko) je fínsky hokejový útočník. Bol dlhoročný kapitán Montrealu Canadiens a fínskej reprezentácie, od leta 2009 je hráčom Anaheim Ducks. V sezóne 2000/01 mu bola diagnostikovaná zákerná rakovina lymfatického systému, z ktorej sa však zázračne uzdravil a v nasledujúcom ročníku si dokonca utvoril svoje bodové maximum. Jeho mladším bratom je Mikko Koivu.
Koivu začínal s profesionálnym hokejom v klube TPS Turku v ročníku 1992/93. Tu odohral tri sezóny v ktorých sa dvakrát radoval zo zisku majstrovského titulu (v rokoch 1992 a 1995). V sezóne 1994/95 získal ocenenie hráč roka (Kultainen kypärä). V roku 1993 si ho v prvom kole draftu vybral klub Montreal Canadiens (celkovo bol 21. v poradí). Sezónu 1995/96 odohral ako svoju prvú v NHL, ako nováčik si pripísal v 82 zápasoch 45 bodov. Koivu patrí k mála hráčom v NHL, ktorí zostávajú verní iba jednému klubu. V sezóne 1999/00 bol vybraný za kapitána Montrealu a v tejto pozícií zostal až do konca svojho pôsobenia v tomto klube. 8. júla 2009 sa stal hráčom klubu Anaheim Ducks. Zmenil tak po 13 rokoch klub a jeho novým spoluhráčom sa stal reprezentant útočníkTeemu Selänne. Významnou mierou sa podieľal na zisku striebornej medaily na Zimných olympijských hrách v Turíne. Reprezentoval Fínsko aj na Zimných olympijských hrách v 1994 a 1998, na oboch podujatiach získalo Fínsko bronzovú medailu.
Helsinki (po fínsky Helsinki, po švédsky Helsingfors) sú hlavné a najväčšie mesto Fínska. Sú zároveň aj jeho najväčším prístavom. Boli založené roku 1550. Ich centrum leží na malom polostrove na brehu Fínskeho zálivu, ale patrí k nim ešte pomerne veľké územie smerom na východ. Zaberajú celkovú plochu 686 km2 a majú asi 560 000 obyvateľov. V ich blízkosti sa nachádzajú tri ďalšie mestá, Espoo, Vantaa a Kauniainen, s ktorými tvoria husto prepojené súmestie s celkovým počtom obyvateľov viac ako 1 200 000 obyvateľov. V Helsinkách je osem univerzít so 63 000 študentmi. Dve najväčšie sú Helsinská univerzita [1] a Helsinská technická univerzita [2], ktorá sa ale v skutočnosti nachádza v susednom Espoo. V Helsinkách chodí do školy66 000 detí. 50 % predškolských detí chodí do škôlky. V meste sa nachádza zhruba 70 detských ihrísk.
Helsinki majú jednu rozvetvenú linku metra so šestnástimi stanicami, z ktorých osem je povrchových. Mesto pretkávajú koľaje pätnástich električkovýchspojov. O zvyšok verejnej dopravy sa starajú autobusy (100 spojov) a čiastočne aj prievozy. V rámci súmestia jazdia tiež rýchle medzimestské vlaky. Letecká doprava využíva dve letiská - Malmi a moderné Helsinki-Vantaa s dvoma terminálmi, cez ktoré sa ročne prepraví viac ako Read the rest of this entry »
Jeden z najbohatších štátov Európy. Fínsko má vysoko industrializovanú ekonomiku s voľným trhom. Na hlavu vyprodukuje zhruba rovnako ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko alebo Taliansko. Životný štandard vo Fínsku je vysoký. Kľúčovým ekonomickým sektorom je priemyselná výroba, hlavne spracovanie dreva a kovov, strojárstvo a odvetvie telekomunikácií (napríklad firma Nokia) a elektroniky.
Najväčším prírodným bohatstvom krajiny sú ihličnaté lesy, ktoré pokrývajú dve tretiny územia. Hospodárstvo Fínska zhodnocuje toto bohatstvo na svetových trhoch. Päťdesiat percent exportu zabezpečuje elektrotechnický koncern Nokia a tri drevospracujúce spoločnosti. Fínsko je na druhom mieste na svete vo vývoze dreva, papiera a celulózy. Okrem dreva má Fínsko aj nerastné suroviny (meď, cín, nikel, chróm), ktoré spracováva hutníctvo farebných kovov. Využíva na to elektrickú energiu z vodných elektrární. Okrem nich má Fínsko ajatómové elektrárne a tepelné elektrárne, ktoré spaľujú rašelinu. Rozvinutý je aj strojársky (výroba lodí, stroje pre drevospracujúci a celulózový priemysel) a elektrotechnický priemysel (mobilné telefóny). Vedúcim odvetvím poľnohospodárstva je Read the rest of this entry »
Vo Fínsku sú dva úradné jazyky: fínčina, ktorou hovorí 92 % obyvateľov, a švédčina, materinský jazyk pre 5,5 % populácie. Etnickí Fíni a fínski Švédi tvoria, ako sa to všeobecne prezentuje, spoločný národ. Fínski Švédi žijú najmä v pobrežných oblastiach. Vďaka tomu je medzi etnickými Fínmi a fínskymi Švédmi jemný kultúrny rozdiel, keď etnickí Fíni sú skôr zameraní na jazerá a les a fínskym Švédom patrí skôr pobrežná kultúra. Táto diferenciácia je veľmi malá a vo všeobecnosti menšia ako rozdiely medzi kultúrami východného a západného Fínska.
Ďalšími menšinovými jazykmi sú ruština a estónčina. V Laponsku žije asi 7000 Laponcov (alebo tiež Sámovia) s vlastným ugrofínskym jazykom Sámi.
Väčšina Fínov (84 %) patrí k Fínskej evanjelickej cirkvi. 1% menšina potom patrí k Fínskej pravoslávnej cirkvi. Zvyšok tvoria pomerne malé skupiny z ostatných protestantských cirkví, rímsko-katolíckej cirkvi, moslimovia a židia. 14 % je bez vierovyznania. Treba zdôrazniť, že aktívne veriaca je len veľmi malá Read the rest of this entry »
Dnes má Fínsko šesť administratívnych provincií (po fínsky lääni). Právomoc provincie je súčasťou výkonnej moci národnej vlády. Systém zostal bez veľkých zmien prakticky od svojho vzniku v roku 1634 až do nového rozdelenia na väčšie provincie v roku 1997. Od tej doby sa používa toto členenie:
- Južné Fínsko
- Západné Fínsko
- Východné Fínsko
- Oulu
- Laponsko
- Ålandy
Ålandy majú rozsiahlu autonómiu. Podľa medzinárodných dohôd a fínskych zákonov regionálna ålandská vláda rieši niektoré záležitosti, ktoré in
cak patria do právomoci provincií. Ålandy majú aj veľa výnimiek zo zákonodárstva Európskej únie, napríklad sa na ne nevzťahuje Európska ústava.
Vo Fínsku je stále viditeľné delenie na regióny vzniknuté postupnou kolonizáciou Fínska. Dialekty, folklór, zvyky a vzťah ľudí k regiónu sú spojené s historickými provinciami Fínska, aj keď sa vďaka presídleniu 420 000 obyvateľovKarélie počas druhej svetovej vojny a urbanizácie v druhej polovici 20. storočia mnoho rozdielov zjemnilo.
Miestna vláda je organizovaná do 450 samosprávnych obcí. Od roku 1977 nie je žiadny rozdiel medzi mestami a ostatnými obcami. Obce spolupracujú v dvadsiatich regiónoch.
.JPG "Finsky parlament")
Fínska politika je založená na parlamentnom systéme, aj keď prezident má tiež určité právomoci. Väčšina výkonnej moci je sústredená v rukách vlády (Štátna rada), ktorú vedie predseda vlády vybraný parlamentom. Štátna rada sa skladá z predsedu, ministrov jednotlivých ministerstiev centrálnej vlády, ako aj z úradnej moci Kancelára pre spravodlivosť, ktorý je najvyšším ochrancom práv vo Fínsku a dohliada na zákonnosť správania sa verejných predstaviteľov a dodržiavanie základných ľudských práv.
Podľa fínskej Ústavy je najvyššou legislatívnou autoritou jednokomorový parlament (po fínsky Eduskunta). Ten môže meniť Ústavu, odvolávať predsedu vlády a prehlasovať prezidentské veto. Jeho zákony nie sú predmetom k súdnemu preskúmaniu. Zákony navrhuje Štátna rada alebo niektorý z poslancov. Poslanci sú volení na štvorročné obdobie pomerným systémom. Volič môže pri voľbách dávať preferenčné hlasy jednotlivým kandidátom.
Súdny systém je rozdelený medzi súdy s bežnou občianskou a trestnosúdnou právomocou a administratívne súdy riešiace spory medzi jednotlivcami a administratívnymi orgánmi štátu a obcí. Ich súdnu právomoc vystihuje nasledujúci príklad: Rodičia nespokojní s umiestením ich dieťaťa do školy sa môžu Read the rest of this entry »
