Ålandy (vyslovuj [Olandy], niekedy aj „Alandy“, po fínsky Ahvenanmaa) sú autonómna, demilitarizovaná a po švédsky hovoriaca provincia Fínska, súostrovie v Baltskom mori na juhozápad od Fínska. Hlavným mestom jeMariehamn. Ålandy sa skladajú z viac ako 6 500 ostrovov a útesov, ktoré predstavujú 1 527 km² pevniny. Najväčší ostrov sa volá Åland. Zaberá 70 % plochy súostrovia a žije na ňom viac ako 90 % z jeho viac ako 26 000 obyvateľov. Obývaných ostrovov je 65. Z hlavného ostrova je dvakrát bližšie k Švédsku ako k fínskemu pobrežiu.
Prírodné podmienky
Krajina, ktorej podklad tvorí granit, je vcelku plochá, najvyšší bod Orredals Klint na severe hlavného ostrova má výšku 129 m nad morom. Podnebie je v porovnaní s vnútrozemskými oblasťami Fínska veľmi mierne, čo prispieva k rozvoju miestneho poľnohospodárstva. Priemerná ročná teplota je 5,8 °C (vo februári -3,4 °C, v júli 16,0 °C), ročný úhrn zrážok je 631 mm.
Dejiny
Ålandy boli celé storočia neoddeliteľnou súčasťou Švédska, ktoré ich po prehranej vojne v roku 1809 muselo Fredrikshamnským mieromspolu s Fínskom prenechať Rusku. V rokoch 1809 až 1917 tak boli v rámci Fínskeho veľkokniežatstva časťou ruskej ríše. Strategická poloha ostrovov uprostred Baltu viedla v roku 1856 k uzatvoreniu tzv. Ålandskej konvencie medzi Veľkou Britániou, Francúzskom a Ruskom, podľa ktorej mali ostrovy do budúcnosti ostať demilitarizované (bez pevností, vojenských posádok či námorných základní). Keď Fínsko získalo roku 1917 nezávislosť, požadovali švédski obyvatelia súostrovia takmer jednomyselne (96 %) pripojenie ku Švédsku. Spor medzi Švédskom a Fínskom o ostrovy prerokúvala Spoločnosť národov, ktorá sa nakoniec uspokojila s fínskym prísľubom rozsiahlej autonómie. Podľa jej rozhodnutia z roku 1921 tak Ålandy zostali autonómna a demilitarizovaná súčasť Fínska.
Politika a zriadenie
Ålandy majú vlastný parlament, ktorý má právomoc vydávať zákony v oblastiach školstva, kultúry, zdravotníctva, životného prostredia, dopravy, podpory priemyslu, pošty a telekomunikácií. Fínsky štát má ale právo, okrem iného vyberať na Ålandoch dane. 0,45 % príjmov fínskeho rozpočtu ide naspäť na Ålandy. K tomu Ålandy ešte dostávajú doplatok, ak príjmy z Åland prevýšia 0,5 % príjmov fínskeho rozpočtu.Iba občania Åland majú právo vlastniť na Ålandoch pozemky. Občanom sa môže stať človek, ktorý sa narodil občanovi Åland. Imigrantmôže po piatich rokoch a preukázania znalosti švédčiny požiadať o status občana, rovnajúci sa zároveň fínskemu občianstvu. Práva občana človek stráca, ak žije viac ako päť rokov mimo ostrovov. Občania Åland, ktorí sa na ostrovoch narodili, alebo sa na ne prisťahovali pred svojim dvanástym rokom, sú vyňatí z povinnej vojenskej služby. Na rozdiel od zvyšku Fínska je tu švédčina jediným úradným jazykom. Ålandy majú výnimočný vzťah k Európskej únii. Aj keď medzinárodná politika patrí fínskej vláde, Ålandy majú v EU celý rad výnimiek. Nepodliehajú napríklad daňovému systému EU.
Hospodárstvo
Ekonomika Åland je veľmi malá, na ostrovoch funguje asi 2 600 firiem, z ktorých 700 podniká v poľnohospodárstve. Iba asi 20 spoločností má viac ako 50 zamestnancov. 40 % HDP vytvára námorný priemysel. Najmä rozmach tohto priemyslu tiež spôsobuje, že na ostrovoch je nedostatok pracovných síl, ktoré tak dochádzajú z Fínska a Švédska. Ålandy sú obľúbeným turistickým cieľom, lebo sú najteplejšou časťou Fínska a možno na nich prežiť pokojnú dovolenku. Turisti veľmi často jazdia po ostrovoch na bicykli. Nie sú tu totiž žiadne veľké kopce a ostrovy sú malé. Medzi ostrovmi tiež fungujú pravidelné prevozy, často bezplatné.
| Rozloha • celková • voda (%) |
1 527 km² 5,267 km² (89 %) |
| Počet obyvateľov • odhad (2005) • hustota (2005) | 26 711 17,5 /km² |
| Úradné jazyky | - švédčina |
