Posts Tagged ‘Dejiny’
Mika Toimi Waltari (* 19. september 1908, Helsinki – † 26. august 1979, Helsinki) bol fínsky spisovateľ, novinár a dramatik, autor rozsiahleho diela, ktoré pozostáva z románov, noviel, zbierok rozprávok, zbierok poézie, rozhlasových a divadelných hier. Jeho dielo bolo preložené do viac ako tridsiatich jazykov.
Narodil sa v rodine luteránskeho pastora a učiteľa, ktorý zomrel, keď mal Mika len päť rokov. Ako dieťa prežil fínsku občiansku vojnu. Študoval na Helsinskej univerzite filozofiu, estetiku a literatúru a tu aj v roku 1929 promoval. Už počas štúdií začal písať ovplyvnený dielom americkéhospisovateľa Edgara Allana Poa. V roku 1931 sa zosobášil s Majattou Luukkonenovou, s ktorou mal dcéru Satu, ktorá sa neskôr tiež stala spisovateľkou. Počas 2. svetovej vojny pracoval ako novinár a tiež pre fínsku rozviedku. Niekoľkokrát bol hospitalizovaný na psychiatrii kvôli svojím depresívnym sklonom. V roku 1970 sa stal čestným doktorom na Turkuskej univerzite.
Hlavné postavy Waltariho historických románov predstavujú vždy ten istý typ hrdinu. Sú osamelí a hľadajú pravdu a zmysel života v rozličných búrlivých obdobiach dejín, v ktorých sa jednotlivé romány odohrávajú.
V názvoch Waltariho diel panuje zmätok. Napríklad dielo Turms, kuolematon vyšlo v slovenčine pod názvom Nesmrteľný Turms, ale v češtine pod názvom Posledný Etrusk alebo Tajemný Etrusk, pričom Nesmrteľný Turms je správny preklad. Tak je to aj s románom Ihmiskunnan viholliset, ktorý u nás vyšiel pod názvom Riman Minutus, ale správny je český preklad Nepřítelé lidstva. Podobne je to aj niektorými ďalšími Read the rest of this entry »
Archeologické nálezy dokazujú, že oblasť, ktorá dnes patrí Fínsku, bola obývaná už v 8. tisíročí pred Kr. počas doby kamennej, keď sa stiahol ľadovec po poslednej dobe ľadovej. Predpokladá sa, že prví obyvatelia boli lovci-zberači, ktorí žili hlavne z toho, čo ponúkal les a more. Hrnčiarstvo je doložené už zo šiesteho tisícročia pred Kr.
Rozšírenie azbestov a mastencov z východného Fínska a nálezy kremeňa z južnej Škandinávie a Ruska, dlát od Onežského jazera a hrotov oštepov zo severnej Škandinávie potvrdzuje existenciu čulého výmenného systému. Dnes sa usudzuje, že ugrofínsky hovoriaci obyvatelia prišli do Fínska počas doby kamennej, pravdepodobne už medzi prvými mezolitickými osadníkmi. Príchod halapartňovej kultúry do južného Fínska okolo roku 3200 pred Kr. sa pokladá za začiatok poľnohospodárstva. Aj napriek tomu Read the rest of this entry »
