Archive for the ‘Príroda’ Category

Podnebie má kontinentálne rysy so značnými sezónnymi rozdielmi teplôt. Ročné priemerné zrážky sú nízke. Na juhu je klíma mierna, ináč subpolárna s dlhými, chladnými zimami a smerom na sever s klesajúcim množstvom zrážok. Priemerná teplota v Helsinkách vo februári -7° C, v júli 17° C. Treba počítať s chladnejším počasím i v období letných mesiacov. Podnebie južného Fínska je severské mierne. V severnom Fínsku, najmä v Laponsku prevažuje subarktické podnebiecharakteristické studenými, niekedy krutými zimami a relatívne teplými letami.  Štvrtina fínskeho územia leží za polárnym kruhom. Vďaka tomu sa tu dá zažiť polnočné Slnko. Čím ďalej na sever, tým viac polárnych dní a nocí možno zažiť. Na severnom konci Fínska v lete Slnko nezapadá celých73 dní a v zime nevyjde 51 dní.  Fínsko je náročné na klimatické podmienky z hľadiska dlhotrvajúcej zimy (5 mesiacov) a krátkeho leta (jún – júl). Najchladenejším mesiacom je január (niekedy v Helsinkách cez deň – 28 C; priemerná zimná teplota – 5 C) a najteplejším mesiacom je vo všeobecnosti júl. Nie je zvláštnosťou, že v niektorých rokoch v letných mesiacoch nevystúpi teplota nad 20 C (štatistiky uvádzajú priemernú letnú teplotu okolo 22 C).

Pre zimné mesiace je príznačná tma (šero) počas dňa (svetlo trvá len niekoľko hodín) a pre letné mesiace naopak „biele noci“. Niektorí ľudia (najčastejšie deti), môžu mať preto problémy so zaspávaním. Aj v súvislosti s dlhotrvajúcou zimou dochádza vo Fínsku k veľkému množstvu samovrážd, stúpajúcemu trendu alkoholizmu a užívania drog. Z toho istého dôvodu zdravotnícke zariadenia registrujú ročne až 250 000 pacientov liečiacich sa v dôsledku dlhotrvajúcich depresií. Štatistiky uvádzajú, že uvedené klimatické podmienky najťažšie znášajú slobodní ľudia, resp. ľudia žijúci osamote. Read the rest of this entry »

Ponorte sa do krás severskej krajiny

Fínsko buduje hlavne strednú a juhovýchodnú časť baltického štítu, iba v severozápadnej časti krajiny vystupujú príkrovy nasunutéhokaledónskeho horstva Škandinávskych vrchov. Baltický štít je jednou z najstarších častí zemskej kôry. Je to stovky miliónov rokov vynorená oblasť poznačená hlbokou eróziou, ktorá obnažila predtým hlboko pochované kryštalinické horniny.
Kryštalinikum tvoria hlavne žuly apremenené horniny. Ich vek bežne presahuje miliardu rokov. V štvrtohorách bola oblasť Fínska zaľadnená. Po ústupe zaľadnenia došlo k nahromadeniu mladých sedimentov, ktoré pokrývajú väčšinu povrchu. Sedimenty morén a till tvoria väčšinu pôdy. Vrstva humusu je pomerne tenká. V lesoch sú vyvinuté hlavne podzolové pôdy.
Kalendár
April 2024
M T W T F S S
« May    
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
2930  
Free Web Hosting